Bábkové divadlo v on-line triede. Aj tak by sme mohli nazvať živý stream, ktorého sa zábavnou a zároveň edukačnou formou, zúčastnili žiaci 5.A triedy. On-line hodina literatúry, pod vedením pána učiteľa Mencla, sa 07.04.2021 na okamih zmenila v netradičnú formu získavania informácií. Do on-line triedy zavítala návšteva. Bola ňou herečka, bábkoherečka, prodekanka Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení – pani Barbora Krajc Zamišková, ktorá s radosťou prijala naše pozvanie.
Barbora Krajc Zamišková je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odbor slovenský jazyk – estetika) a Katedry bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave (odbor bábkoherectvo). Doktorandské štúdium absolvovala v Kabinete divadla a filmu v Slovenskej akadémii vied (odbor dejiny divadla). Prezentovala sa aj ako spoluriešiteľka projektov vedecko-výskumných úloh VEGA v Slovenskej akadémii vied, účinkovala v mnohých divadelných inscenáciách a zúčastnila sa na niekoľkých odborných divadelných sympóziách. Vedie Divadlo TUŠ.
Pre piatakov si, po dohode s pánom učiteľom, pripravila program, v ktorom pútavým spôsobom priblížila prácu bábkoherečky / bábkoherca a tvorbu Ľubomíra Feldeka, určenú pre detského čitateľa. Hostka nám bližšie predstavila zákulisie bábkovo-divadelnej hry Perinbaby, v ktorej sama naštudovala postavu Jakubka. Zasvätila nás do procesu výroby bábky, maňušky, masky, javajky a marionety. Žiaci sa tak mohli zoznámiť s vytvorenými bábkovými postavami, napríklad: Analfabetou Negramotnou, Harrym Potterom, Annou zo Zeleného domu, Gandalfom, vlkom z rozprávky o troch prasiatkach a inými. Žiakov veľmi potešila aj krátka improvizovaná inscenácia s bábkovou postavou Analfabety Negramotnej.
Na záver rozšírenej on-line hodiny sa žiaci pýtali otázky, na ktoré im hostka odpovedala. Medzi ne patrili aj tieto:
Prečo ste chceli byť bábkoherečkou? Odpoveď: Od malička mám rada divadlo, tvorivosť, nové nápady. Divadlo bolo to, čo ma vždy bavilo, zaujímalo. Už od detstva som rada recitovala, hrala sa s bábikami, vkladala do nich dušu postáv.
Čo bol hlavný impulz k práci v divadle? Odpoveď: Divadelný krúžok, ktorý som navštevovala od štvrtého ročníka základnej školy. Raz pani učiteľka priniesla bábky. Jedna z nich bola ježko. Veľmi sa mi páčila. Bola to presne tá postava, ktorá mohla byť mnohotvárna: šušlavá, meniteľná hlasom, hlúpa alebo inteligentná, ráčkujúca...
Aká je Vaša obľúbená postava, ktorú stvárňujete? Odpoveď: Najradšej mám postavu Guľka Bombuľka. Samozrejme, mám rada aj iné postavy, ale táto je moja najobľúbenejšia.
Baví vás skúšanie hier a potom ešte aj niekoľkonásobné reprízovanie? Odpoveď: Proces skúšania je náročný, ťažký. Skúšky nie sú až také zábavné. Chýba tam divák, ktorý je často kritikom. Na premiére je to už iné. Skvelý pocit. Diváci všetko vidia, vnímajú. Detský divák je ten najnáročnejší divák a zároveň najúprimnejší. On hneď povie, či je predstavenie pútavé alebo nie.
Hrali ste niekedy s javajkou nejaké divadelné predstavenie? Odpoveď: Na škole sme sa hru s javajkou učili. Je to veľmi náročné. Niektoré vážia aj tridsať kilogramov a keď si predstavíte, že s nimi hráte celé predstavenie, ste veľmi vyčerpaní. Javajky sa dnes už veľmi málo používajú. Deti sú šťastné, keď bábkoherca vidia, keď môžu nazerať do zákulisia postáv. Javajky sa väčšinou zobrazovali formou vykrytého herca za paravánom a to dnešného detského diváka až tak veľmi neosloví.
Žiakom sa on-line hodina veľmi páčila, čo dokazovali mnohé pochvalné slová a burcujúci potlesk.
