Už v autobuse sme všetci čakali na príchod do susedného Poľska. Hneď prvá nás čakala návšteva bývalého koncentračného táboru Auschwitz. Výklady so špinavými detskými topánočkami, odstrihnutými vlasmi i prázdnymi plechovkami od neslávne známeho Cyklónu B nás umlčali. V plynovej komore neprehovorila dokonca ani pani sprievodkyňa, aby si tak uctila pamiatku zosnulých. Keď sme opustili Osvienčim, na rade bol blízky koncentračný tábor Brezinka, v ktorom sme ale zostali len chvíľu. Videli sme, v akých hrozných podmienkach museli žiť ľudia, ktorí tu pracovali. Taktiež sme vyšli na vežu, ktorá nám ukázala, aký veľký tento tábor bol. Tieto koncentračné tábory nám ukázali, že v dobe druhej svetovej vojny sa odohrávali mnohé zverstvá bez toho, aby s tým niekto niečo urobil, alebo aby sa to snažil zmeniť.
Na druhý deň nás čakal výlet krásneho poľského mesta – Krakowa. Najskôr sme navštívili hrad Wawel. Ten bol však nanešťastie zavretý, kvôli náboženskému sviatku a omšiam, ktoré tu prebiehali. Naša pani sprievodkyňa nám aspoň porozprávala zaujímavosti z histórie tohto hradu a vybrali sme sa ďalej obdivovať Krakow. Prešli sme sa starými, zato krásnymi uličkami a nakoniec sme dostali rozchod po námestí. Mesto bolo plné ľudí, ktorí oslavovali sviatok Božieho tela, a my sme si na pár hodín mohli robiť, čo sa nám zapáčilo. Nasledovala soľná baňa Wieliczka. Aj keď sme museli prejsť 1000 schodov, naša sprievodkyňa nám zlepšila náladu vtipmi a stálym pripomínaním toho, že vzduch v soľnej bani je veľmi zdravý, a preto máme zhlboka dýchať.
Myslím, že hovorím za všetky deti ak poviem, že tento výlet by sme si s radosťou zopakovali, až na jednu maličkosť. Nabudúce by mohol byť na dlhšie ako dva dni.
